19. příběh mi do tohoto seriálu napsal kamarád Martin ze Slovenska, úžasný mladý muž, který začal využívat možnosti k cestování, které se dnes nabízí, rád poznává svět, nové lidi, je neuvěřitelně laskavý a otevřený novým příležitostem, z kterých pak čerpá ve svém životě.
Máš pocit, že ťa škola neposúva? Začni cestovať
S cestovaním som začal vďaka otcovi, ktorý mňa aj súrodencov od malička “ťahal” do zahraničia – prakticky skrz dovolenky alebo teoreticky skrz slová “vycestuj, nauč sa jazyky, zarob si…”. On bol hlavným dôvodom, že som počas strednej šiel na rok do Nemecka.
Po návrate som nevedel, kam ďalej a po maturite som si chcel dať gap year. To sa však nestretlo s pochopením na strane rodičov a učiteľov, a tak som namiesto toho urobil snáď ešte väčší krok do neznáma – prihlásil sa na vysokú školu na Slovensku.
Než začal prvý semester, mal som aspoň dlhé takmer štvormesačné prázdniny. Vtedy som sa rozhodol zbaliť si batoh a odísť na 6 týždňov do Švédska.
-
Ochutnávka zo sveta
Bol to môj prvý riadny solo výlet. Celý čas som žil na organickej farme, ku ktorej som sa dostal cez platformu WWOOF. Opäť v tom mal prsty otec, ktorý sa o WWOOF niekde dočítal a medzi rečou ho spomenul.
Práca predstavovala len cca 25 hodín za týždeň, zvyšných 143 hodín v týždni som mal voľných. O ubytko ani stravu som sa nemusel starať. Mne to prišlo (a príde) ako super deal.
WWOOF odporúčam každému, kto má rád prírodu alebo potrebuje na pár dní, týždňov či mesiacov vypnúť v lone prírody, kde bude vykonávať fyzickú prácu a vychutnávať si slnko. Alebo aj dážď.
Vo Švédsku som okrem výletov po okolí – peších alebo na bicykli – viackrát zbehol do Štokholmu, kam moji farmári chodili predávať zeleninu, ovocie a produkty na farmársky trh. Okrem toho zásobovali dva lokálne podniky so svojou organickou zeleninou a mal som možnosť ochutnať jeden wrap. Nezabudnuteľný zážitok.
Jedlo… O áno, veľa ľudí si ma s ním spája. Už počas detstva som rád testoval iné krajiny cez žalúdok. Okrem škandinávskej kuchyne a dennej organickej stravy som tu ochutnal napr. aj brezovú vodu, odšťavenú pšeničnú trávu či kombuchu. Diverzita sveta ma začala ohurovať vo velkom.
Nenadchol som sa tu len pre jedlo. Zaujala ma aj téma stereotypov a predsudkov. Nevieš, o čom hovorím? Absurdné predsudky máme na Slovensku dokonca aj voči rastlinám – portulaku tu záhradkári ničia pesticídmi, na trhu v Štokholme sa predávala za veľké peniaze.
Počas pobytu vo Švédsku som tu stretol množstvo ľudí z celého sveta. Len na farme so mnou pracovalo postupne ďalších osem dobrovoľníkov, ktorí prichádzali a odchádzali. Boli vo veku od 20 do 65. A všetci boli v pohode! Vtedy sa vo mne dosť narušil koncept “nebezpečného sveta tam vonku”.
Tento výlet ma naočkoval zvedavosťou a odhodlaním snažiť sa nestratiť vo vlastných predsudkoch.
-
Ako low costovo to až ide?
Počas ďalšieho obdobia som zisťoval, že práve cestovaním som si svoje štúdium viac “zduálnil” – okrem mrakov teórie som mal konečne prístup k praxi a odborníkom z praxe. Mal som dojem, že sa skrz zážitky (napríklad na cestách), viem veľmi efektívne učiť.
Bolo to práve v čase, kedy ma inšpirovali divoké príbehy cestovateľov. Zážitky ako spali na lavičke v parku alebo na letisku alebo ako stretli ľudí, ktorí ich zaviedli na miesta, o ktorých by sa v živote nedozvedeli, mi prišli ako niečo, čo chcem skúsiť.
V júni 2017 sme počas týždennej školskej exkurzie strávili dva dni v Slovinsku. Do tejto krajiny som sa zamiloval, a tak asi o mesiac som sa tam vrátil a zostal tu 6 týždňov.
Chcel som zažiť niečo iné, nekomfortné a autentické. Na výlet som šiel s tým, že chcem veľa zážitkov za málo peňazí. Veľmi ma vtedy zaujímal minimalizmus a prejavilo sa to vo viacerých sférach. Začal som napr. experimentovať s pravidelnými hladovkami, spaním na zemi či otužovaním sa vzduchom. Chcel som sa vytrénovať na ťažké chvíle na cestách. Čože?
Áno, chcel som si cestovanie sťažiť. Do Slovinska som šiel stopom, čo pre mňa bola výzva ohľadom väčšej vzdialenosti, ako som bol zvyknutý a aj v prvom medzinárodnom stopovaní. So stopovaním samotným som mal už pár rokov skúsenosti, samozrejme tiež vďaka otcovi.
Spiatočnú cestu domov sa mi podarilo spojiť s výletom mojich domácich a práve výletom môjho otca, ktorý bol v tých dňoch v Rakúsku. Keďže som aj v rámci krajiny často využíval stop, nakoniec som za 40 dní výletu minul 72 € (o 100 € menej ako školská exkurzia).
K tomu som konečne aj poriadne využíval angličtinu, ktorou som vtedy objektívne nevedel dobre komunikovať aj napriek jednotkám z angličtiny na strednej.
Na ubytovanie a stravu som opätovne využil platformu WWOOF, cez ktorú som si našiel tri rozličné lokality.
-
Pomalý “život ve světe”
Školská exkurzia bola skupinová a teda organizovaná. Za päť dní sme stihli tri krajiny. Bolo to super, lokality pekné a spoznal som fajn študentov. Po skúsenostiach z dlhších pobytov v zahraničí som to bral len ako superrýchly highlight krajín. Videl som toho veľa, ale zase nezažil veľa autentického.
Preto mi dávalo zmysel vrátiť sa a byť viac spontánny. Menej organizovať a tým si vytvoriť priestor na čokoľvek, čo príde samo. Aj takto nejako vnímam pomalé cestovanie (slow travel). To podporuje aj pomalý život.
Slow travel je podľa mňa o tom, že nenavštívim päť hlavných miest v priebehu 14 dní, ale že zostanem žiť na nejakom mieste. Vtedy sa z turistu stáva na pár týždňov či mesiacov domáci – robí veci, čo robia domáci. Navštevuje miesta ako oni, stravuje sa ako oni, zabáva sa ako oni.
Je super obklopiť sa lokálnymi obyvateľmi čo najviac a vyskúšať si na tú chvíľu akési divadlo či hru, kedy môžem experimentovať s niečím novým a unikátnym a zisťovať, čo so mnou rezonuje a čo nie.
Preto som na výlety zvykol chodiť hlavne sám. Vedome sa obrať o možnosť zostať vo svojej bezpečnej bubline, aj keby to mala byť len jedna známa osoba, mi prišlo kľúčové.
Cestovať sám je rovnako oveľa flexibilnejšie. Zároveň je pravda, že som nepoznal človeka z okolia, ktorý by sa na takýto typ výletu chcel pridať 😀.
O to viac nových ľudí som stretol. Napríklad aj veľa digitálnych nomádov a od veľmi mladého veku som si aj ja stanovil cieľ pracovať z ciest. V tom momente je cestovanie už napol cestovanie a napol žitie. Ale hlavne je to dlhodobo udržateľné.
Čo myslím udržateľnosťou cestovania? V cenovo dostupnejších oblastiach ako bol Balkán a Ukrajina som čerpal nielen pamätné zážitky a silnú inšpiráciu do rôznych oblastí života, ale aj potrebu nepracovať celý rok na krátkodobé vycestovanie, ktoré si musím nechať schváliť u šéfa. Len aby som bol potom opäť nútený sa vrátiť a byť nazad v práci. Z ktorej by ma inak vyhodili, ak by som sa vrátil trochu neskôr… Bez ktorej negenerujem príjem… Ktorá ma vlastne ani nebaví… Ale veď potrebujem peniaze, aby som mohol ísť na dovolenku!
Takto nejako som vnímal začarovaný kruh, do ktorého som sa bál dostať. Myslím, že pravidelný a dlhší solo travel je efektívny protijed proti zacykleniu sa v živote. Každý rok sa preto snažím byť šesť týždňov mimo domov. Dopriať si reset – oddýchnuť si od stereotypu, získať nadhľad a novú inšpiráciu. A ochutnať novú kuchyňu, samozrejme.
Mne cestovanie veľmi pomáhalo v zvedomovaní si hodnoty offline života, prírody a živej interakcie s ľuďmi. Predstavovalo prirodzenú ochranu pred online svetom – necítil som potrebu k nemu utekať. Spomínané digitálne nomádenie vnímam ako efektívny balans oboch svetov. Verím, že ho budem môcť čoskoro testovať.
-
Príbehy, ktoré nevymyslíš
A čo tie vtipné a dobrodružné príbehy? Sú nejaké?
Čo to sa aj mne prihodilo na cestách. Rád spomínam napríklad na jednu farmu, kde som počas dvoch týždňov zažil svadbu, policajný záťah ako aj záťah horskej služby, rozhovor pre slovinskú národnú televíziu, spanie na zemi vedľa sauny či v senníku, ale aj stratenie sa v lese a následne brodenie sa v daždi potokom pri hľadaní cesty späť. Kto by si to bol pomyslel alebo naplánoval popredu?
Počas jedného cyklovýletu rovnako v Slovinsku som na sedadle bicykla zažil za jeden deň tri búrky. Iný deň som pre uzavretú cestu a nastupujúcu noc nemohol pokračovať, a tak som oslovil trojicu debatujúcich susedov na ulici ohľadom prenocovania. Odporučili mi neďaleké miesto. Domáca má privítala s domácim kyselým mliekom a minidrevenicou len pre mňa. Najromantickejšie miesto, kde som doteraz spal. Neskôr som zistil, že sú na Airbnb. Ako píšem tieto slová, po rokoch fungovania majú hodnotenie 4,93/5. 🙂
Áno, určite aj pre takéto zážitky mám k Slovinsku tak blízko. Takýto typ zážitkov ma vždy fascinoval a nútil ma pousmiať sa. Azda nad absurditou. Celého života?
Snažil som sa ísť na hranu, aby som cítil život. Do cestovania som priamo zainvestoval pomerne málo peňazí, ale za to veľa energie a času. Dnes mi tieto zážitky nikto nevezme.
-
Slovinsko
Do obľúbeného Slovinska som sa vrátil ešte mnohokrát. Je to dodnes moja obľúbená krajina. Po prvom dobrovoľníckom lete som tam v ďalších rokoch už pracoval. Ako odmenu som dostal aj bicykel s taškami a helmou a vybral sa tak 300 km na východ na Flixbus z Mariboru.
Niekoľkodňový sólo cyklovýlet sa mi zapáčil natoľko, že som odvtedy absolvoval ďalšie dva po Slovinsku a jeden aj po Slovensku. Pričom z jedného výjazdu cez Slovinsko vznikla cesta až do Bratislavy. Za mňa je dnes bicyklovanie najobľúbenejší a najpríjemnejší spôsob dopravy.
Ak chceš nejaké tipy na Slovinsko, daj vedieť. Keďže som tam už dlhšie nebol, je veľká šanca, že ma tam budeš môcť v dohľadnej dobe opäť zastihnúť.
-
Prečo sa hodiť do sveta?
Na cestách sa ti stanú veci, ktoré ti nenapadnú. Doma v obývačke ich isto nezažiješ. Na ceste ťa čaká nekonečné množstvo možností a nevieš, akú kartu si vytiahneš a ako ju zahráš. To je na tom to krásne. Je to spôsob, akým prirodzene môžeš spoznať nielen svet okolo, ale aj sám seba.
Ja som chcel byť počas mojich výletov efektívny – s málom peňazí toho zažiť veľa. Takéto nastavenie si hraníc síce môže v mnohom obmedzovať, no podmieňuje hravosť a spontánnosť. Ja som sa peniaze, ako univerzálny zdroj výmeny, snažil do veľkej miery vynechávať z rovnice. Predsa len neexistujú až tak dlho a vedel som, že sa to dá aj inak.
Cestovaním sa vieš dostať k jedinečným a neopakovateľným zážitkom. Naozaj, nedajú sa replikovať. Ja som si kedysi cestovanie zvykol okoreniť práve aj o stopovanie či low cost a slow travel. Dostal som sa do veľa zložitých a vtipných situácii, nazbieral veľa nových kontaktov a s viacerými udržiavam kontakt aj po rokoch.
Odstrihnutím sa od nalinajkovaného výletu sa môžeš veľmi dobre vytrénovať vo vytrvalosti a kreativite. Rovnako cenný offline čas sám pre seba ťa automaticky privedie k veľkým otázkam. Každý ich má iné.
Ale cestovanie nie je len lowcost a slow travel. Cudzinu dnes môže predstavovať aj susedná dedina či vlastné mesto – niekedy naň stačí pozrieť s trošku zvedavejšími očami a zrazu objavíme veľa “nového”.
Ako hovoril Baťa: “Poznávejte cizinu a přinášejte si domu nové poznatky, nová hlediska, nové názory.”
Pripájam sa k nemu a pozývam ťa k spoločnému zvedavému životu ve světe.
————————————————
Martin je též finanční kouč a lektor a můžete ho kontaktovat zde: